Inkvizícia

Autor: Mirka Landyšová | 3.4.2011 o 21:03 | (upravené 30.11.2012 o 19:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  111x

Na kresťanskú Európu sa valí hneď niekoľko nešťastí: katastrofické následky vojen a križiackych výprav, „čierna smrť" - mor, sexuálna hystéria, obilná sneť, ktorej dôsledkom boli halucinácie. Bola honba na čarodejnice súčasťou mizogýnneho správania,  obrovskou konšpiráciou mužov s cieľom prenasledovať ženy, deti priťahujúce pozornosť - chceli byť niečím výnimočné, upútať na seba, tým, že predstierali posadnutosť, alebo to bol len slabo zastieraný antisemitizmus - už v tých časoch sa prejavovala nenávisť voči židovským obyvateľom?

Koreňom hysterických poľovačiek na čarodejnice bola predstava čarodejníctva, ktorá vznikla zmiešaním dedinských čarov, vysokej mágie - využívanie okultizmu uznávanými mágmi (nízka mágia - boli dedinské čary, používanie bylín, zaklíniadiel), kacírstva a uctievania diabla. Každá spoločnosť verila, že ľudoví čarodejníci sú schopní s pomocou okultných náuk uškodiť, alebo prospieť. Čierna mágia - malefícium, mohla privodiť choroby a smrť, vyvolať búrku či nálety hmyzu, a tak zničiť úrodu. Každého kresťana, ktorý sa staval na odpor proti niektorému z kľúčových názorov cirkvi, mohli ihneď obviniť zo zločinov ako kacírstvo, vražda, prinášanie obetí, kanibalizmus či sexuálne úchylky. Ľudia začali uctievať kresťanského diabla a tak vznikol diabolizmus, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou čarodejníctva.

Už od 13. storočia cirkev vyhlásila, že akékoľvek používanie mágie je dielom diablovým. Spôsoby, akými sa cirkev s touto hrozbou vyrovnávala, sa na každom mieste v Európe odlišovali. Počas asi 250 rokov od začiatku 15. storočia, poslali na smrť v celej Európe až 200 000 ľudí. Niektorých upálili zaživa na hranici, iných obesili, ba dokonca niektorých obesili a potom aj upálili. Za začiatok úradného prenasledovania čarodejníc sa považuje 5. december 1484.

 

Malleus maleficarum

Pápež Inocent VIII. vydal 5. decembra 1484 bulu Summis desiderantes affectibus, ktorá bola najvýznamnejším počinom cirkvi v boji proti čarodejníctvu. Touto bulou sa stalo čarodejníctvo kacírstvom a nastupoval s ním tvrdí trest - upálenie za živa. Krátko po vydaní tejto buly poveril dvoch dominikánskych mníchov, Jakuba Sprengera a Heinricha Kramera aby zlikvidovali kacírske čarodejníctvo. Tí napísali preslávené dielo Kladivo na čarodejnice. Táto kniha sa stala štandardnou príručkou, ktorá slúžila na identifikáciu bosoriek. Predávanejšia bola už len Biblia. S predajom to nebolo ako dnes, týkalo sa to prepisov z originálu. Kniha sa skladá z troch častí, pričom len posledná z nich je rozprava o právnych postupoch, ktoré majú byť dodržiavané pri súdnych procesoch. Nariadenia z tejto knihy sa dostali aj do trestného zákonníka cisára Karola V., ktorý zaviedol tortúru a trest smrti za čarodejníctvo.

 

Vypočúvanie obvinených a tortúra

Obvinení boli vypočúvaní pred najvyšším súdom a mali sa priznať k stretnutiam s diablom - sabatom, kde s ním tancovali a zabávali sa, obcovali, prinášali mu obete a čarovali.

Tí, ktorí sa nepriznali, boli uväznení v žalári, kde podstupovali mučenie, tzv. tortúru. Tortúra obsahovala štyri stupne:

1. stupeň bol psychické pôsobenie na obžalovaného. Bol zavedený do mučiarne, kde mu podrobne predstavili mučiace nástroje s cieľom dosiahnuť priznanie.

2. stupeň bolo fyzické mučenie za pomoci kovových železných dosiek s kovovými hrotmi, ktoré boli k sebe priťahované skrutkou a drvili palec vložený dovnútra. Táto metóda bola obzvlášť bolestivá.

3. stupeň bola tzv. „španielska čižma", železné formy, ktoré zvierali lýtka. Niekedy sa do týchto foriem pri výsluchu pritĺkali aj kovové klince, ktoré zväčšovali bolesť.

4. stupeň bol škripec. Mal podobu rebríka s bubnovým valcom a lanom. Vypočúvaný bol priviazaný s rukami za chrbtom. Pohybom bubna sa vykĺbili horné a dolné končatiny. Niekedy sa opaľovali boky vypočúvaného sviečkami alebo horiacimi latami.

Tortúru málokto vydržal bez toho, aby sa priznal. Nevinní sa priznali ku všetkým skutkom aj pod vplyvom alkoholu, drog - ópium, marihuana, či nedostatku spánku. Dá sa tvrdiť, že šťastie mali tí, ktorí zahynuli počas mučenia. Tí, ktorí sa priznali, skončili svoj život v plameňoch na hranici alebo odvisli.

 

Inkvizícia v celosvetovom meradle - smutne preslávený Salem

Najhysterickejšia štvanica na čarodejnice vypukla koncom 17. storočia, keď prenasledovanie doznievalo, v Saleme - v štáte Messachusetts. Číhajúce hrozby, či už hrozba francúzskeho útoku, piráti, čierne kiahne, dane, krutá zima, podporovali pocit, ako inak, že vyčíňa diabol. 141 ľudí bolo obvinených a proces s nimi sa začal v januári 1692. Čo však bolo pred procesom?

Reverend Samuel Parris si priviezol z Karibiku otrokyňu, černošku Titubu. Skupinka dievčat sa s ňou stretávala, aby im rozprávala tajomné príbehy z ďaleka. Dve z dievčat, reverendova dcéra Elizabeth a jej sesternica Abigail, sa natoľko rozrušili, že dostali záchvaty plaču, kŕče. Takto si pritiahli na seba pozornosť. Ich hystéria sa preniesla aj na ostatné dievčatá. Začali vydávať rôzne čudné zvuky, gestikulácie, mali absurdné reči, ktorým nikto nerozumel. Privolaný lekár konštatoval len jedno - posadnutie diablom. Keď ich vypočúvali, dievčatá označili ľudí, ktorí ich mali „trýzniť". Na očakávanie to boli tí, ktorí žili na okraji spoločnosti a aj sama Tituba. Zoznam obvinených sa začal zapĺňať. Ľudia začali obviňovať susedov, členov rodín a deti vlastných rodičov. Obvinení začali udávať svojich komplicov. Dievčatá sa pri vypočúvaní svedkov zvíjali v kŕčoch. Päťdesiatpäť zo 150 obvinených priznalo vinu, pretože znamenala milosť. Odsúdení boli popravení nie preto, že boli čarodejníci, ale preto, že to popreli. Devätnásť obetí popravili, dve ďalšie, Sarah Osbornová a Ann Fosterová, zomreli v žalári.

 

Inkvizícia na území Slovenska

Ani naše územie, vtedajšie Horné Uhorsko, neminuli prenasledovania. Nemali taký  rozmer ako v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Anglicku či Škandinávií, no nemali by sme ich opomenúť. Najstarší doklad o takomto procese sa našiel v Štítniku z roku 1506. V Košiciach sa v roku 1517 odohral podobný proces, keď boli obžalované dve ženy z čarovania. Obe podstúpili skúšku vodou. V okolí Bratislavy bolo upálené viacero žien, podozrivých z obcovania na sabatoch. V roku 1629 obvinili Bardejovčanku, že počarovala mestskému fyzikusovi. Obišla dobre, pretože ju vypovedali z mesta a vyhla sa smrti. Dochovalo sa mnoho záznamov o bosorkách z rôznych kútov dnešného Slovenska, ako napríklad Šamorín, Komárno, Krupina, Púchov, Kremnica či Spiš.

Bronzový pamätný reliéf v Bratislave je venovaný prvej bratislavskej bosorke Agáte Toottovej Borlobaschinovej, ktorá bola upálená na námestí neďaleko Michalskej brány. Stalo sa tak 24. mája 1602.

Z bosoráctva boli obviňované prevažne poddané ženy a mešťanky, ale niekedy sa dostali do podozrenia aj šľachtičné, ako to bolo v prípade krvavej Alžbety Bátoriovej. Grófka bola usvedčená z bosoráckych praktík a uväznená za múrmi svojho hradu.

Koniec krvavej epochy v Hornom Uhorsku sa začal začiatkom 18. storočia, kedy procesy s bosorkami ustupujú do pozadia. Posledný „bosorácky" proces na území dnešného Slovenska sa uskutočnil v roku 1741 v slobodnom kráľovskom meste Krupina. Z čarodejníctva tam boli vtedy obžalované, usvedčené a napokon aj popravené tri ženy.

 

Posledná bosorka

Koniec hystérie sa datuje na rok 1775, kedy bola popravená posledná čarodejnica v Nemecku Anna Mária Schwägelová. Žena s ťažkým osudom skončila v blázinci v Laneggene, kde ju hlavná sestra A. M. Kuhstallerová prinútila priznať sa, že obcovala s diablom. Neskôr ju udala starostovi a uvrhli ju do žalára. Hoci nebola obvinená z malefícia, popravili ju sťatím hlavy.

 

Zdroje:

Cawthorne, Nigel.: Bosorky a čarodejnice. Dejiny prenasledovania. 1. vydanie. Ema Draškabová, PhDr. Peter Draškaba. SNP - Mladé letá. Bratislava 2008

Apfel, Viliam.: Čas služobníkov diabla. Tri storočia procesov s bosorkami v Európe i zámorí. Matica slovenska. Martin 2008

Reader´s Digest Australia.: Almanach záhad. Nadprirodzené javy v priebehu storočí. 1. vydanie. Ivana Bánová, Marta Moravčíková, Adriana Oravcová, Táňa Veselá, Ernest Weidler, Anna Weidlerová. Reader´s Digest Výber. Bratislava 1998

-originál knihy: Almanac of the uncanny. Sydney 1995

Život 49/2009.: http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/138/hon-na-carodejnice-ocistit-ich-mali-plamene.html [2.11.2010]

Cyklomat.: http://cyklomat.blog.cz/0610/metody-pri-muceni-carodejnic [2.11.2010]

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.


Už ste čítali?