Tesne pred siedmou sa pred klubom začali zhromažďovať ľudia a netrvalo dlho, kým nás začali púšťať do vnútra. Veci sme si nechali v šatni. Vyšliapať nejakých dvadsať schodov dalo zabrať, ale hore už čakali páni, ktorí nám po odovzdaní vstupenky dali UV pečiatky. Skutočne chytrý nápad.
Je krátko po štvrť na osem a rozhliadam sa po miestnosti. Tá je väčšia ako som čakala, priestranná a dokonca s vyvýšením nad barom. Na pódiu boli pripravené bicie a farebné reflektory svietili cez celú halu. Niektorí jedinci vystávali pred ním a držali si strategické miesta.
Keďže sa dlhší čas nič podstatné nedialo, šli sme sa občerstviť. No tu sa vzápätí zo zákulisia vynorili členovia predkapely z USA This is She. Spočiatku hlas speváčky splýval v tónoch hudobných nástrojov, čo zvukári vyriešili rýchlo. Po ich tretej piesni sme sa aj my presunuli k pódiu. Odohrali spolu zopár svojich hitov, keďže sú pomerne mladá kapela. Speváčka Alana Grace bola veľmi príjemná a medzi jednotlivými skladbami predstavila celú zostavu stojacu na pódiu. Poďakovala sa za nadšenie a vrelé privítanie a pozvala tých, ktorí mali záujem na autogramiádu. „Náš bubeník Ryan Folden, má dnes ťažký večer. Hrá aj s Lacuna Coil, pretože im chýba bubeník", ozrejmila situáciu, prečo majú na pódiu bicie s ich logom.
Po dohraní predkapely nastala prestávka. Nástroje sa ladili a zvukári mali práce vyše hlavy, keď tu zrazu zazneli prvé tóny skladby I don´t believe in tomorrow.
Prvá časť koncertu sa niesla v elektrickom duchu. Nechýbali piesne I won´t tell you z albumu Shallow Life, Kill the light z najnovšieho Dark Adrenaline či talianská Senzafine z prvého EP. Zaspomínali sme si aj na predchádzajúce albumy, keď odzneli Heaven´s a Lie či Entwined.
Po deviatich úchvatných songoch nastala jedna z očakávaných zmien. Umelci sa pobrali do zákulisia a na pódiu sa objavili stoličky. Gitaristi vymenili elektrické gitary za „španielky". Akustickú časť odštartovali hitom Falling a obsahovala päť piesni, medzi ktorými nechýbali Closer a Shallow Life. Jeden z gitaristov si poriadne vydýchol, že tých piesni nie je viac, pretože mu práve pri poslednej spomínanej praskla struna. Nato sa už len z chuti zasmial spolu s davom. Aj takto môže dopadnúť vášnivé hranie.
Druhú elektronickú časť odštartovala stará známa skladba Our Truth, za ktorou nasledovali Upsidedown, To Live is to Hide, Fragile a Swamped. Napriek tomu, že basák chýba a musel ho nahradiť playback, koncertu to šťavu neubralo.
Cristina oslovila publikum, tým, že na turné The Dark Legacy po Európe chýbajú ich dvaja bratia. Marco a Cristiano vymenili koncerty za domáce prostredie. „Marco tu nemôže byť dnes s nami, má vykĺbené rameno. Cristiano chýba kvôli príjemnejšej veci. Stal sa otcom, narodila sa mu dcérka a rozhodol sa ostať nateraz so svojou rodinou." Nastal búrlivý potlesk, na pozadí začali behať písmenka, ktoré naznačovali ďalšiu pieseň - Survive. Tú čoskoro vystriedala pilotná skladba z najnovšieho albumu, a to Trip the Darkness. Aby nevynechali žiadny z obľúbených hitov, Cristina naznačila slovami „Tell me who you are" a mikrofónom nastaveným k publiku, že nasleduje Spellbound.
Ani sme sa nenazdali a koncert sa blížil ku koncu. Skupina sa rozlúčila poslednou pesničkou My Spirit, ktorú zložili pre ich dobrého priateľa, bývalého speváka Type O Negative Petra Steelea, ktorý zomrel pred dvomi rokmi. Po nej sa bez slova odobrali do zákulisia a miestnosť sa rozsvietila.
Hudobníci ešte raz vybehli na pódium, aby sa s nami rozlúčili. Spravili si poslednú pamätnú fotku so všetkými fanúšikmi. Bubeník rozhádzal do publika paličky a gitaristi, ako obvykle, trsátka.
Pri odchode som si nemohla nevšimnúť donášku asi siedmych škatúľ pizze do zákulisia. Čo padne po takom skvelom koncerte lepšie ako ich obľúbené talianske jedlo?
http://www.youtube.com/user/voxi999?feature=guide